Fwankopali ek kréyolopali

La Francophonie -annou kriyé’y lafwankopali- sé an bidim bagay Lafrans mété doubout dépi lanné 1970. Jòdijou, adan zafè-tala, apochan 84 léta ek gouvelman ka soutiré Lafwans...Dapré sa yo di, nan Lafrik, Lazi, Loséyani, Lanmérik épi Léwop, ni 274 milion fanm ek nonm ki fwankopal... Ki manniè yo noz di sa ! Es nan bouk ek nan fondok sé péyi-tala, tout pep-la ka palé fwansé ? Sof si, pou sé mètafè lafwankopali a, sa ka palé fwansé-bannann ka palé  fwansé kidonk yo fwankopal é mi sé konsa, dapré sa sé misia-a ka di,  mi sé konsa asou latè ni 274 milion...fwankopal... Manti-mantè fout !

Lakréyolopali, sé an gran sanblaj moun kréyolopal éti ka rété andidan ek andwò péyi étila yo ka palé, yo ka matjé lanng kréyol la.

Pou gran sanblaj-tala, an jou, tounen an gran sanblé an manniè ofisiel, asiré pa pétet sa pé ké an ralé chez bò tab.

*difet ni péyi kréyolopal ki za kasé kod épi ni dot ki toujou nan pak-la

*difet sé dives lanng kréyol la nou ka palé a dives koté oliwon latè, menm si yo sé menm fanmi, yo pa toutafetman menm biten menm bagay

*difet nan an péyi kontel Matinik, ni pliziè bef douvan sé lé yo lé bwè san rété dlo klè : nou pòkò ka maché anlè chimen menm larel-la

Mi, dapré mwen, yonndé anpami sé koraj-la fok nou janbé pou, ansanm ansanm, an jou, nou rivé mété doubout Gran Joupa Lakréyolopali a.

Daniel Boukman

Connexion utilisateur

Dans la même rubrique

Commentaires récents