Latè pa Latè

Térèz Léotin

Rubrique

Sé jou tala, nou la ka viv an mové mové mové pass ki ka fè, nou pa ka menm sav ki jou nou yé, ki jou ki ki jou. Almanna a ki almanna a pa ka menm fè nou sav ki jou nou yé, afoss chak jou ni menm fidji a : sé lévé épi rété andidan. Tan an ka pasé alé, épi menm trentren an ki ka di nou : rété lakay nou. Finett wouvè asou lavi andéwò a,  bagay la toutt moun ka kriyé latélé a, ka pòté ban nou toutt sé lo nouvel flipan an, éti ou ka tann mové lavanniz ki ka tonbé oliwon Latè, ka kontinié fè nou konsidiré Latè pa Latè, oben Latè la ka tounen fol, i za la ka tounen an manniè bankal afoss moun ka tonbé kon mouch. É sé jistiman pass nou poko présé pou sa, é menm si sé pa ni mess nou, ni kilti nou, fok nou pran distans nou épi toutt moun, pa bo moun, pa ba moun lanmen, chak moun lan rété an plass li, rété lwen moun, akwèdi nou toutt la nou annou vini konparézon toubannman. Sé pass tala ka chonjé santé’y, pass i ka chonjé santé lott la, ki fok nou toutt ansanm nou pou fè menm jess la. Pran distans nou. Rété bòkay nou manmay, sé rimed la, annou atann lavi viré pran labitid li. Sé sa ki za kay koumansé ban nou an chans fè mové malva tala pran lanmè sèvi savann, menm si jik jou, sé pa li ki ka vréyajé, sé nou ki ka ba’y lanmen, ek toutt chans li vréyajé. Nou sa respekté kònou. Annou respekté’y, avan sé pa jandam ki vini koumansé fè nou konnett, oben ban nou an ti lapèsi pri lavi pé kouté épi an bel kontravansion. Tjenbé red.

Anba toutt tablati nou, ess nou pé pa ni an monef « ankazé » pou di « confiner » ek ankazaj pou « confinement » ? Sé an kession ek an menm tan an pwopozision Confiant ki ka fè’w konprann « rété nan kaz nou ». Imaj la, la. Nou dakò mété an mo pou di lidé a, sof ki yonn dé moun pé konprann mo tala lé di : « mété madanm an kaz », men kon adan toutt lanng, nou ni sa fransé ka kriyé « homonyme » tou.

Pi nou ka konprann kréyol sé pa an dékalkomani fransé, pi man ka di woulo-bravo. Pi lanng lan ni mo adan’y, ki pa mo fransé dékalké kontel : « nou konfiné », nou adan an « konfinman », mwens i ni mo fransé ki ka vini pran plass mo kréyol ki za la, pi i bel, pi i rich, pi i fò. Épi Boukman nou té ka katjilé nou pé di tou : « rété andidan », pa sòti. Kon Djanma ka di, nou pé ritjenn lesprésion tala : « Rété an pitjett ou », kréyol la enmen imaj. Toutt lanng pé ni pliziè manniè di an menm bagay. « Ankazé » pou di « confiner » ek ankazaj pou « confinement » ni plass yo tou.

Térèz Léotin

Connexion utilisateur

Dans la même rubrique

Commentaires récents

  • Serge Letchimy confronté à la justice pour son départ en retraite

    Je ne sais pas ,mais ....

    poi

    26/11/2025 - 22:16

    ...je ne suis ni juriste ni spécialiste des finances municipales ,mais le montage (c'est bien l Lire la suite

  • 70 footballeurs de renom appellent à exclure la Fédération Israélienne de Football

    Bravo à eux !!!!

    poi

    24/11/2025 - 20:08

    C'est la moindre des choses !!!Qu'on ne vienne pas nous bassiner avec l'argument éculé selon lequ Lire la suite

  • Kréyolad 1102: Lajistis an manniman

    An grèv

    abcx

    23/11/2025 - 19:56

    Mwen pa sav, mé sé bon réfleksyon. Ou sé di ki F k an grèv sé jou tala. Lire la suite

  • Nouvelle-Zélande. La culture maorie boutée hors de l’école

    COMME LE HAKA......

    poi

    21/11/2025 - 10:09

    Ce célébrissime chant de guerre maori est enseigné (j'espère que c'est encore le cas ) depuis qq Lire la suite

  • Serge Letchimy confronté à la justice pour son départ en retraite

    RETABLISSEMENT

    abcx

    20/11/2025 - 22:34

    "Confronté à la justice pour son départ en retraite". Lire la suite