SI PA NI SOUTIRÈ...

Rubrique

   Dépi tjek tan an mové van ka planné anlè Linivèsité a. Twa bandi granchimen ki dwett té garé jou a yo pasé pa lapott Linivèsité a, poko lé rivé konprann fok pa yo konfonn, lajan Linivèsité épi lanmonné poch yo. 

   Yo toujou lé kwè Linivèsité sé manman yo ki ka ba yo brè, manjé, vwayaj, lajan pou fè labonm.  Aloss yo lé viré andidan patiraj la.

   Sé bouwoglann lan ni sett papa-chaj ka kouri asou kont yo, é magré  toutt dott kaswol yo la ka trennen, yo fè apel pou déviré « travay » adan Linivèsité yo a. Sa sé dwa yo. 

   Yo konnett dwa tala, men asiré yo pa té konnett dwa a ki ka mandé’w pa mété lanmen’w adan an lajan ki pa ta’w. Pa alé fè papiyé manti ba’w.  Pa ay mété signati’w anba dotjiman ki pa ni non’w anlè’y. Poutji yo pa konnett sé lobligasion tala ? Ess sé pass Matinik ka twouvé kòy adan an koté éti ledwa, sa yo ka kriyé lajistiss sé an bagay ki ka alé adan ansel sans, ki pa pou fett, lè sa ka déranjé’w,  oben ki pa ka jenmen menyen an konpangni .

   Pwofésè Linivèsité, étidian, ka batt é débatt pou sé sansi tala ki sisé san Linivèsité a, é ki lé déviré adan patiraj yo a, aresté filé zouti yo. 

   Yo ka défann lentéré Linivèsité a. Lentéré péyi a. É yo tou, sa sé dwa yo.

   Ess péyi nou ka maché tjoupoutett ? Konsidiré Lajistiss sé an rev ki ka dòmi, séré anba labay. Poutji ? 

   Annou pran tan gadé sa ka fett lantou nou, dabò pou yonn, toutt tè Matinik, tè Gwadloup ni an zafè Klòdékòn ki té ka sèvi’y langré. Mové langré a, tala ki ka ba moun toutt kalté model maladi a.  É pli bel la lotè a, moun an ki chayé pwazon’y lan vini an, sé li ki pli vayan pou kontinié vann bagay i ka fè sòti, adan dott péyi. Padan tan an ti neg-tè ka kontinié pran bon fè, é menm mové van an ka souflé souflé’y la. 

   Ni délè ou pa ka djè konprann ki koté ou yé a.  Ni pwézon toupatou. 

   Tonnan ! Si pa ni soutirè pa ni vòlè ! 

 

  Térèz LÉOTIN 

Connexion utilisateur

Commentaires récents

  • L'extrême-droite europénne et la possibilité d'un pape noir

    OLIVE

    Albè

    10/05/2025 - 17:44

    L'origine du patronyme "Zemour" : il provient du berbère "azemmur" qui désigne..."l'olive". Lire la suite

  • L'extrême-droite europénne et la possibilité d'un pape noir

    Àh j’oubliais...

    Frédéric C.

    10/05/2025 - 12:30

    ...à expulser de la langue française, il y aurait aussi l’inévitable "zob", ou "zeub", "zobi", et Lire la suite

  • Zot rayi makoumè ek zanmiyez mé zot lé rété nan bra la Fwans !

    SAINTE-LUCIE

    Albè

    10/05/2025 - 07:24

    J'ai dû mal ç bien saisir le commentaire de Karl. Lire la suite

  • Zot rayi makoumè ek zanmiyez mé zot lé rété nan bra la Fwans !

    Pwan lendépandans zot!

    Karl

    09/05/2025 - 19:46

    Ek viv kon à Sent-lusi!

    Lire la suite
  • La révolution anti-radar des Madafiens

    Il manque des photos...

    Frédéric C.

    09/05/2025 - 13:27

    ...et des vidéos de gens ensanglantés, la poitrine défoncée par le volant*, quelques viscères deh Lire la suite