Dépi tjek tan an mové van ka planné anlè Linivèsité a. Twa bandi granchimen ki dwett té garé jou a yo pasé pa lapott Linivèsité a, poko lé rivé konprann fok pa yo konfonn, lajan Linivèsité épi lanmonné poch yo.
Yo toujou lé kwè Linivèsité sé manman yo ki ka ba yo brè, manjé, vwayaj, lajan pou fè labonm. Aloss yo lé viré andidan patiraj la.
Sé bouwoglann lan ni sett papa-chaj ka kouri asou kont yo, é magré toutt dott kaswol yo la ka trennen, yo fè apel pou déviré « travay » adan Linivèsité yo a. Sa sé dwa yo.
Yo konnett dwa tala, men asiré yo pa té konnett dwa a ki ka mandé’w pa mété lanmen’w adan an lajan ki pa ta’w. Pa alé fè papiyé manti ba’w. Pa ay mété signati’w anba dotjiman ki pa ni non’w anlè’y. Poutji yo pa konnett sé lobligasion tala ? Ess sé pass Matinik ka twouvé kòy adan an koté éti ledwa, sa yo ka kriyé lajistiss sé an bagay ki ka alé adan ansel sans, ki pa pou fett, lè sa ka déranjé’w, oben ki pa ka jenmen menyen an konpangni .
Pwofésè Linivèsité, étidian, ka batt é débatt pou sé sansi tala ki sisé san Linivèsité a, é ki lé déviré adan patiraj yo a, aresté filé zouti yo.
Yo ka défann lentéré Linivèsité a. Lentéré péyi a. É yo tou, sa sé dwa yo.
Ess péyi nou ka maché tjoupoutett ? Konsidiré Lajistiss sé an rev ki ka dòmi, séré anba labay. Poutji ?
Annou pran tan gadé sa ka fett lantou nou, dabò pou yonn, toutt tè Matinik, tè Gwadloup ni an zafè Klòdékòn ki té ka sèvi’y langré. Mové langré a, tala ki ka ba moun toutt kalté model maladi a. É pli bel la lotè a, moun an ki chayé pwazon’y lan vini an, sé li ki pli vayan pou kontinié vann bagay i ka fè sòti, adan dott péyi. Padan tan an ti neg-tè ka kontinié pran bon fè, é menm mové van an ka souflé souflé’y la.
Ni délè ou pa ka djè konprann ki koté ou yé a. Ni pwézon toupatou.
Tonnan ! Si pa ni soutirè pa ni vòlè !
Térèz LÉOTIN
le génocide est une entreprise capitaliste. Lisez Chapoutot et Ingrao
Lire la suite
toute l'histoire de l'esclavage racontée est fausse.
Lire la suite
...a obtenu une autorisation exceptionnelle de sortie de son EHPAD et donc il recommence à faire Lire la suite
...mais ce M./Mme/Mlle Yag-Yeg-Yig-Yog-Yug-Yyg-JeanNémar-épikisasayésa ne semble pas manquer à gr Lire la suite
Au fait : vous avez des nouvelles de Yug-Troyag?
Lire la suite...une "Commision Vérité et Réconciliation", comparable à celle mise en place en Afrique du Sud a Lire la suite
...lè moun lé véglé nou. Lire la suite
Et dire qu'il y a des Guadeloupéens et des Martiniquais qui le portent aux nues !
Lire la suiteBitasion "CLEMENT" té ta an Milat, kivédi an moun éti gran-gran-lamatè'y té an...Nègres esklav. Lire la suite
...Anique Sylvestre, Raphaël Confiant, Daniel Boukman òben Rolande Bosphore pa alé la, mwen sav s Lire la suite