900è article "Kreyolad" de Jid dans le magazine Antilla

Le mois d’octobre avec la Journée Internationale du créole le 28 met l’accent sur la langue. Au mois de décembre sera publié le 900ème numéro de Kréyolad. Jude DURANTY, écrivain martiniquais en créole et français a rencontré Jid pour échanger autour de cette belle et passionnante aventure de matjè kréyol dans le Journal ANTILLA.

Fondas Kréyol : Jid comment a débuté cette aventure d’écriture en créole ?

Jid : Eben sa koumansé pa an défi. Man té ni an koris mwen, pas man sé an chef lakoral (L’Orchidée de Schoelcher) ki té ka tann mwen vréyé tanzantan dé ti kamo asou chanté ek kilti kréyol. Misié, pa dot ki Gerard Dorwling-Carter i adan Komité rédaksion ANTILLA. Man mandé’y poutji i pa ni an paj an kréyol adan jounal-la. I di mwen : Poutji ou pa ka fè’y ?

Fondas Kréyol : Donc c’était un véritable défi ?

Jid : toutafetman é pliziè lanné man dékouvè man sé an Kréyoladis. Kidonk an boug ka matjé kréyolad ki sé an « chronique » asou lavi Matinik. Adan prèmié kréyolad-la man défini sa sa té yé. Sé té an mwa mas 2004. Kouté sa :

Kréyolad sé an ti mo pou pran a la rigolad.

Kréyolad sé an ti rigolad an boug led kon krapolad ka vréyé douvan pou’y pa tonbé malad. Pou malkadi pa pran’y kon moun ki pa bwè asé dlo-babad, épi moun ka ladjé kon an vié rad.

Délè san fè kalvakad man ké di dé bagay ki tibren sérié, menm si man pòkò kon an tet pen rasi. Si’w wè man ni an mo ki chapé sa pa ayen, sé kondisiré an makak. Led i led i pa méchan. Si’y ka fè lagrimas sé pas i sòti dan an troupo makak dèyè an ti boug ki té ka fè jes makak pas i té ni an mas makak.

Kréyolad pou nou pé li épi pou man bien aprann matjé kréyol-la.

An menm balan-an ni an madanm linivèsité ki fè an brital travay asou Kréyolad mi sa i té ka di :

Depuis 2004 Jid, note en langue créole les bonheurs et les drames de la société martiniquaise grâce à des formes brèves hebdomadaires appelées "Kréyolad"; il examine pas à pas la force intrinsèque d'une Martinique mouvante, son aspiration foncière à se positionner dans un siècle qui n'a jamais été une banale importation hexagonale.                         In Potomitan

Fondas Kréyol : Tu es donc un véritable chroniqueur ?

Jid : Sé wou ka di sa, é man dakò épi’w, pas délè ou ka fè an bagay senp, mé an espésialis litérati pé montré’y dé bagay ou pa té ka menm soupsoné. Sé sa man dékouvè épi brital travay man Nicole ISH asou an kominikasion i fè dan an konsit ki fet an 2008 ki té ni pou tit « Le spectacle de Kréyolad ».

Fondas Kréyol : Était-ce difficile au début ?

Jid : Sa vré la sé pa té ann artik konsa pou té matjé lwenzalwen, mé yonn chak simenn. O koumansman sa té tibren red. Pas man ka pran dapiyan asi laktialité ek asou sa man ka tann an péyi-a. Délè man té ka tibren an pàn. Mé sa ki estròdinè, dépi man pran prennbik mwen, man té ka trouvé an bagay a di a rakonté. Ofiranmizi, man koumansé kité zorey mwen « trennen » toupatou asou sa man tann an moun di. Sé konsa kontel man té dan an tonbé-lévé é man tann an boug palé de SeLe. Lamenm man kapté sa, pas man trouvé sa té bel. Sé konsa man kréyé an personaj SeLe. Sa té ka ranjé mwen, pas ansien mè Fodfrans man té ka kriyé’y Serjo. Mé prézidan Konsey Réjional vini SeLe. Boug-la pa té di S. L mé SeLe. E menmsi man pa nonmen non’y, tout matinitjé sav di kimoun man ka palé.

Fondas Kréyol : Kréyolad t’a fait alors découvrir une culture du non-dit ?

Jid : Sé sa menm. Sa fè mwen di dé bagay an parabol, sa ki an péyi-a ka konprann, menmsi pou sa ki ayè, sa ka tibren pli difisil. Sirtou lè lé lanné ka pasé. Sé pou sa man dékouvè, fok fè dé « annotation » kivédi lè man ka palé di Istanislas (pa isalop-la ta chanté Eric Virgal) ében si man pa mété an mo pou défini’y, moun pé ké sav sé préfé atjelman-an. Sa ki fè mwen plézi té ni an préfé (man ka bliyé non’y) ni an jou man té alé dan an penteng Lapréfekti, i di mwen i ka li Kréyolad. Pas i té ni labitid li occitan é sa té ka fè’y plézi éséyé konprann. Afos afos i té ka rivé li kréyol-la. Sa ka prouvé bien, kréyol pa si difisil kisa lè ou lé vréman aprann li.

Fondas Kréyol : N’es-tu pas devenu, à ton insu, un alphabétisateur en créole ?

Jid : Eben pawol-la ka di « makak pa ka trouvé ich-li led » mé sa vré ni anlo moun ka rété mwen dan lari pou di mwen. Gras a Kréyolad, man ka rivé li kréyol-la nawflaw. Sa ka fè plézi. Mé man ka kwè sé gras a fom teks-la. I pa long é sa ka fè 17 lanné i la chak simenn. Man ka pofité pou rimèsié jounal ANTILLA éti fè mwen konfians dépi sa.

Fondas Kréyol : As-tu trouvé des difficultés à propos de Kréyolad ?

Jid : sa rivé an moun vréyé an let ba jounal, pou di konmkwa man té matjé dé bagay red kont makoumè. Mé nou sav an kréyol-la mo-tala ni dé sans. Lè ou ka di makoumè mwen, oben makoumè tou sel sa pa ni menm sans-lan. Sa vré dépi sa man ka fè titak plis pengad pou pa fraksé pies kalté model moun. Mé lè ou sirmonté an difikilté asiré ou ka vini pli fò. Mé man pa ka pran kò mwen o sérié, menmsi délè man ka di dé bagay asé sérié. Pas akondi défen papa, lè ou sérié sé lè ou kon an tet-pen rasi adan konplé mahogani-a.

Fondas Kréyol : Les livres de Kréyolad sont-ils nés dans cette optique d’alphabétisation ?

Jid : Man pé di wi, an menm tan pliziè fwa ni moun ki mandé sanblé yo, kon an jounal satirik ka fè an Frans. An final-di-kont man sòti prèmié liv Kréyolad-mwen an 2011. An 2014 pou matjé 10 lanné Kréyolad, man mété déwò épi Edision Zaboka « Dis lanné Kréyolad ». An 2019 man sòti an sanblaj 5 premié lanné Kréyolad « Kréyolad 2004-2008 » prézidan ka fè kenkéna, man fè kenkéna épi 5 lanné. Kréyolad dèyè poko touché.

Fondas Kréyol : Il me semble que Kréyolad est aussi visible sur le net ?

Jid : Poutoutbon, Kréyolad fè pliziè espérians anlè net-la. I paret daboudabò adan an blog-men overblog. Epi i paret adan  sit oben blog ki malérezman disparet, kontel Meetaw, Alabowdaj. Mé pli fidel-la sé Potomitan ka pibliyé’y dépi 2008 san rété. I té ka paret asou Montray Kréyol mé malérezman épi difikilté sit-la sé Fondas Kréyol ki pran rèlè-a. Antouléka ni moun toupatou gras a Potomitan ka li Kréyolad. Sa wouvè sé lapot ba mwen pou rankontré moun pou kontel transbòdé pliziè liv.

Fondas Kréyol : Kréyolad est-il utilisé par les scolaires ?

Jid : Sa vré, pliziè lakré ka sèvi Kréyolad an klas-yo. Antouléka anlo man jwenn mandè mwen dayè fè an lis tématik éti man koumansé travay asou’y. Mé yo ka sèvi Kréyolad latit, asiparé jik o Bak tou. Man kontré dé étidian éti nou matjé dé « Kréyolad » zot pé jwenn asou Potomitan. Sa vré di fet Kréyolad lékol sa ka permet moun konnet titak plis anlè sé teks-la.

Fondas Kréyol : Kréyolad a créé plusieurs personnages pourrais-tu nous en dire un peu plus ?

Jid : Si sé pou man palé di personaj man kréyé, sa vré ni anlo, an patjé pasé san personaj. Mé sa vré ou ka jwenn anlo kay sé politik-la an pasan pa : Serjo, Chaben, Lwijo, SeLe, Moris, Klod-li, ….vréman lis-la long kon an jou san pen. Mé ni Adjilbè, Istiv, Man Ernestin,…Anfen sé pa sa ka mantjé menm Bèber le krab adan lakoup dimond, Jenn Karlos/ El diablo an chantè ki vini fè bon lajan isi-a, Sédrik Istach, Piè Roten… anfen ni anlo menm. La tou man ka travay asou an lendeks kon asou sé tèm-lan.

Fondas Kréyol : Kréyolad a rendu hommage à de grand personnage également il me semble ?

Jid : An diset lanné lekzistans Kréyolad ni an ventèn moun éti man matjé ba yo dé Kréyolomaj. Ni kontel dé artis éti ja monté an filao : Jeff Jozef, Francisco, Paco Charlery… Mé artis vivan : Dédé Saint-Prix… Ni dé brital matjè ki ja pati kontel : Mémé, Joj Mauvois, Joj De Vassoigne, Jean Bernabé.. mé dé matjè vivan kontel : Térèz Léotin, Marise Condé, Léonora Miano… Oben dé personalité politik : Emile Capgras, Camilo, Armand Nicolas ek dives moun ki matjé péyi-a Pè Jan-Michel, Moris Jalier, Kristof Malo é pa ni lontan an brital mòso fè kréyol Erik Marthéli.

Fondas Kréyol : Kréyolad s’appuie beaucoup sur l’actualité mais après 17 années d’existence n’est-ce pas une forme d’écriture de l’histoire immédiate ?

Jid : ou pé di sa tou. Sa vré ou pé alé gadé dé Kréyolad adan tel lanné pou sav kisa té ka pasé kontel an politik, asou dé fénomèn kontel « sargasse » nou kriyé wawet, kannaval, nwel épi kisasayésa. Ni étidian ka sèvi Kréyolad an sans-tala.

Antouléka pou bout sé sel matjé kréyol ki la dépi 17 lanné chak simenn adan an jounal é man ka viré di ANTILLA mèsi pou sa. Pas sé jounal, lontan « Aujourd’hui dimanche » éti ki ni an tradision mété artik an kréyol adan. Dot ka mété dé tit lwenzalwen mé yo pa ni ann artik tout an kréyol. Nou ka pofité di tou sa rigrétan an jounal kontel Montray Kréyol disparet pres pran’y. Erezdibonnè Fondas Kréyol ka viré pran flanbo-a é nou ka rimèsié’y pou sa. Dot jounal ki la dépi lontan pa ni an ribrik toulang an kréyol. Sa bien domaj pas sa té ké permet moun li kréyol pli fasil

Fondas Kréyol : Merci Jid pour cet échange assurément nous reviendrons vers toi pour mieux connaître ton travail.

Jid : sé mwen ka rimèsié’w, man ka pofité félisité’w pas man aprann Festival Litérati Kréyol Ayiti envité’w an mwa désanm pou mété travay ou a lonè.

Connexion utilisateur

Commentaires récents

  • Agent municipal tué à Grenoble : silence sidéral des médias sur son identité

    PLUS CONARD QUE TOI...

    Albè

    17/09/2024 - 08:52

    ...Y'a pas ! Lire la suite

  • Agent municipal tué à Grenoble : silence sidéral des médias sur son identité

    Qu'est ce que je vous avais dit ?

    doulaye

    16/09/2024 - 19:37

    Remontez qq lignes plus haut et vous lirez ce que je prédisais de l'assassin de ce malheureux Gua Lire la suite

  • Quand Siméon Salpétrier (1940-2016) dénonçait l'omnipotence békée

    Comme quoi...

    Frédéric C.

    16/09/2024 - 18:41

    ...il fut une époque où, en Mque, il y avait des hommes (et femmes sans doute) qui, sans être "dé Lire la suite

  • Subaru et Pajero : destins divergents

    ERREUR

    teddy@

    13/09/2024 - 11:45

    BONJOUR.
    Lire la suite

  • Les chiffres du commerce international

    PLEINE CITOYENNETÉ

    teddy@

    13/09/2024 - 11:27

    BONJOUR.
    QUID des dépenses de l'état mauricien pour sa défense nationale ?

    Lire la suite