Prézidan-an antré adan an zafè jwé o pli soud. E nou tout sav, pa ni pli soud ki an moun éti pa lé tann mach. Mano Makawon, pa lé tann zafè tiré réfom-li a.
Sé sendika-a mouch wouj pas dapré yo fok misié tiré réfom séléra-a tala. Sa ja ka fè dis jou yo mobilizé, mé sa koumansé fébli. Déjapouyonn lésans-lan wosé é moun pa ka désann an lari pou mafifesté.
Sendika ansanm konstaté a chak lè-a, ni mwens moun pas Lasanblé nasional ja voté réfom laritret-la.
Lizin zòdi té blotjé pa koté Ladilon, é vié lodè koumansé santi douvan kay moun.
Sé adan anbians-tala, Didié pofité déklaré ladjè kont militan «Lakou kont non-lieu» pabò Lespas «Camille Darsière».
Es avoka-tala ki défann ti-maléré kont préfé pabò Lavolga té ké dakò épi sa?
Sel bagay, sé kolbògò-a pa tann mach. Déjà koleg-yo ka pran fè an Frans épi kayasay. Yo ka féré yo kon chien san met. Yo vini bien bandé pou té simen boutou anlè militan. Asiparé sé militan- té ké ka fè bri ek povotjé moun ka pasé. Mano Makawon ka fè lafet épi sendika. I di i paré jwenn yo, mé pa asou réfom laritret-la ki ja voté. Es péyi-a ké rété blotjé?
Ou sé di misié di: si zot pa kontan, dòmi koté’y!
Pep-la ka tann mach, i pa anvi valé sa kon an salad gonbo, mé misié ankò pli soud.
Adan tousa, lavi-a ka vini pli chè ek pri machandiz pa anvi bésé.
Es sé militan ki pou djilop oben gouvelman?
Si zot okouran, fè di mwen.
«Pa ni pli soud ki sa ki pa lé tann».
La suppression des 40% des enseignants non-martiniquais et martiniquais puis de tous les autres Lire la suite
On ne peut rester que sans voix devant pareille vidéo. Lire la suite
Cela fait plus de 20 ans que l'expression de "retour du bâton colonial" est utilisé par les analy Lire la suite
Je ne comprends pas l’utilisation de l’expression “retour de bâton” .C’est une tournure théorique Lire la suite
Même pour ceux qui ne comprennent pas l'anglais, la vidéo qui se trouve en bas de cet article est Lire la suite