Sanglich mal kalibré

Judes DURANTY

Rubrique

Jòdi Emilien té ni twa réinion. Misié espè-kontab i ka vizité lantoupriz sirtou lè lafen lanné ka pwenté bout nen’y, dépi Sentàn jik Gran-Riviè dan linò. Penn initil di zot si misié ka déplasé ek woulé loto dan tout péyi-a.

Yè oswè i pa bien dòmi. Apenn i pran an douch pou lavé anba gadbou’y. I pa menm ni tan fè kafé, jijéwè brè’y, kidonk pa lapenn palé di ti-déjinen éti manmay Gwadloup ka palé di didiko, sa pa té anlè kont-li pies toubannman.

Mé misié té fen kon rat, dot té ké di i té maré kout. I désidé genyen an sanglich dan ti-zatrap bò lari a. Sé sé manti, ti-manzel la té bien risouvrè’y mensmi an boug kon’y i pa ka djè distrè épi zafè ijièn-lan. Koté lapropté i té tibren maniak. I kom tjansé avan i té désidé kò’y achté an bel janm pen épi bon founiti, kontel janbon, ton mayonez, marinad oben gwen. Madanm-lan pa té lé di djol-poliyis, dapré’y sa té ka fè pli bel ek mwen soubawou :

  • Monsieur veu di gwen ?

Anfen tjé kozé-a, Emilien té fen i désidé genyen doukwé plen bouden’y pou i pé tjébé tout lajounen-an. Ti-manzel-la palé’y di an nouvo sanglich ka fè firè. An Sanglich Malaka. I té fè an lasos espésial, épi ponm malaka.

Misié dabitid tibren délika, mé la pa té ni lentérésan a fè, lè bouden’w ka kriyé i fen. I asepté Sanglich Malaka-a. Kom i té ka alé  Loren, i pran an labiè Lorèn pou akonpanié’y. Lè misié péyé, i pa piétè, mé i trouvé kanmenm 8 éro pou an sanglich menmsi i ni non an fwi ka vini Gwadloup, sa té titak chè. Kom kontab 8 éro ka fè kanmenm pres 50 fran. Menmsi nou pa an fran ankò, misié toujou té ka konparé tousa i ka genyen.

I pati bel balan, anfen si yo ka chaché an mòlòkòy, sé pa li Emilien yo ké trouvé. Sé té ba’y bwa pou alé. I pran direksion Mòn-Wouj, pas man poko té di zot sé Sen-Piè misié té rété pou genyen Sanglich Malaka-a.

I té ka woulé trankil lecha ek i pa sav sa ki pasé, mé bouden’y ba’y an son. I koumansé bouyi gloudou gloudou kon Dachin Marius-la. Misié pa fann, i mété sa asou zafè i pa té manjé ek dòmi bienkonmifo lavey-la.

Apré an tjilomet, i trapé an déziem alert, mé kou-tala anba bouden’y koumansé chatriyenn o sérié. I kom ralanti asou vites-li. Epi lo viraj-la dapré misié sé sa ta ka boulvèsé bonden’y.

Anlè misié wè an chan kann, sa kom fè’y bliyé titak. Mé briskèman  té ni an twaziem alert. Son-an té pli irjan, mizik-la té pli fò kon baf loto sé jenn manmay-la. Fok i té pòté mannev, si i pa té anvi fon pantalon’y kom mouyé ek ka dégajé an mové lodè.

Misié chonjé zafè Sanglich Malaka-tala té vréman an mové prézaj. Pas i té trapé an…  mal ka ka. I pa réfléchi trop. I mété fé détres-li ek i kouri an chan kann-lan kon an boug fou. Mé kon fonmi-fou, sé pa fou i té fou, mé présé i té présé. Emilien té sav sé té la selman i té ké pé soulajé kò’y, ek ladjé sa bouden’y pa té pé tjébé ankò a.

Jik jòdi Emilien pa ka genyen, ni sandwich, ni sanglich, jijéwè Sanglich Malaka, pies koté si sé pa li ki préparé’y. I pa anvi trapé pies mal bouden anlè lawout. Sé li ka kalibré sanglich-li.

Jid 20.06.22

Connexion utilisateur

Commentaires récents

  • Eric Zemour : "L'immigration nous vole notre civilisation !"

    D'accord ..pas d'accord !!

    poi

    27/10/2025 - 12:07

    Bien que ne partageant pas l'ensemble du contenu du commentaire de Frédéric Constant (Frédéric C Lire la suite

  • Eric Zemour : "L'immigration nous vole notre civilisation !"

    INCULTURE DE ZEMOUR ?

    Albè

    27/10/2025 - 07:57

    Je pense que vous avez pris l'expression "inculture crasse de Zemour" au premier degré. Lire la suite

  • Eric Zemour : "L'immigration nous vole notre civilisation !"

    Ce n’est par "inculture crasse" que Zemmour parle ainsi...

    Frédéric C.

    27/10/2025 - 07:07

    ...mais du fait de sa vision du monde raciste-mélanoderme, colonialiste et néocolonialiste. Lire la suite

  • Un millier de personnes se mobilisent pour défendre et diffuser une langue régionale : l'occitan

    BANDE DE VOLEURS !

    Albè

    25/10/2025 - 19:49

    "Krik ! Krak !" est afouiquain !

    Lire la suite
  • Réserves de gaz naturel : Barbade (140 millions de M3), Martinique (30 milliards de M3)

    "ENJOURYE" ???

    Albè

    25/10/2025 - 18:06

    "Enjouriyé" ??? Man pé konnet tala. Man konnet "jouré"...

    Lire la suite