Sanglich mal kalibré

Judes DURANTY

Jòdi Emilien té ni twa réinion. Misié espè-kontab i ka vizité lantoupriz sirtou lè lafen lanné ka pwenté bout nen’y, dépi Sentàn jik Gran-Riviè dan linò. Penn initil di zot si misié ka déplasé ek woulé loto dan tout péyi-a.

Yè oswè i pa bien dòmi. Apenn i pran an douch pou lavé anba gadbou’y. I pa menm ni tan fè kafé, jijéwè brè’y, kidonk pa lapenn palé di ti-déjinen éti manmay Gwadloup ka palé di didiko, sa pa té anlè kont-li pies toubannman.

Mé misié té fen kon rat, dot té ké di i té maré kout. I désidé genyen an sanglich dan ti-zatrap bò lari a. Sé sé manti, ti-manzel la té bien risouvrè’y mensmi an boug kon’y i pa ka djè distrè épi zafè ijièn-lan. Koté lapropté i té tibren maniak. I kom tjansé avan i té désidé kò’y achté an bel janm pen épi bon founiti, kontel janbon, ton mayonez, marinad oben gwen. Madanm-lan pa té lé di djol-poliyis, dapré’y sa té ka fè pli bel ek mwen soubawou :

  • Monsieur veu di gwen ?

Anfen tjé kozé-a, Emilien té fen i désidé genyen doukwé plen bouden’y pou i pé tjébé tout lajounen-an. Ti-manzel-la palé’y di an nouvo sanglich ka fè firè. An Sanglich Malaka. I té fè an lasos espésial, épi ponm malaka.

Misié dabitid tibren délika, mé la pa té ni lentérésan a fè, lè bouden’w ka kriyé i fen. I asepté Sanglich Malaka-a. Kom i té ka alé  Loren, i pran an labiè Lorèn pou akonpanié’y. Lè misié péyé, i pa piétè, mé i trouvé kanmenm 8 éro pou an sanglich menmsi i ni non an fwi ka vini Gwadloup, sa té titak chè. Kom kontab 8 éro ka fè kanmenm pres 50 fran. Menmsi nou pa an fran ankò, misié toujou té ka konparé tousa i ka genyen.

I pati bel balan, anfen si yo ka chaché an mòlòkòy, sé pa li Emilien yo ké trouvé. Sé té ba’y bwa pou alé. I pran direksion Mòn-Wouj, pas man poko té di zot sé Sen-Piè misié té rété pou genyen Sanglich Malaka-a.

I té ka woulé trankil lecha ek i pa sav sa ki pasé, mé bouden’y ba’y an son. I koumansé bouyi gloudou gloudou kon Dachin Marius-la. Misié pa fann, i mété sa asou zafè i pa té manjé ek dòmi bienkonmifo lavey-la.

Apré an tjilomet, i trapé an déziem alert, mé kou-tala anba bouden’y koumansé chatriyenn o sérié. I kom ralanti asou vites-li. Epi lo viraj-la dapré misié sé sa ta ka boulvèsé bonden’y.

Anlè misié wè an chan kann, sa kom fè’y bliyé titak. Mé briskèman  té ni an twaziem alert. Son-an té pli irjan, mizik-la té pli fò kon baf loto sé jenn manmay-la. Fok i té pòté mannev, si i pa té anvi fon pantalon’y kom mouyé ek ka dégajé an mové lodè.

Misié chonjé zafè Sanglich Malaka-tala té vréman an mové prézaj. Pas i té trapé an…  mal ka ka. I pa réfléchi trop. I mété fé détres-li ek i kouri an chan kann-lan kon an boug fou. Mé kon fonmi-fou, sé pa fou i té fou, mé présé i té présé. Emilien té sav sé té la selman i té ké pé soulajé kò’y, ek ladjé sa bouden’y pa té pé tjébé ankò a.

Jik jòdi Emilien pa ka genyen, ni sandwich, ni sanglich, jijéwè Sanglich Malaka, pies koté si sé pa li ki préparé’y. I pa anvi trapé pies mal bouden anlè lawout. Sé li ka kalibré sanglich-li.

Jid 20.06.22

Connexion utilisateur

Commentaires récents

  • Démographie : le monde arabophone dépasse le monde hispanophone

    Résistance

    MAMDIARRA DIAWARA

    19/04/2024 - 08:07

    Les Amérindiens ont résisté énergiquement à l'invasion qui leur était imposée. Lire la suite

  • Démographie : le monde arabophone dépasse le monde hispanophone

    Résistance

    MAMDIARRA DIAWARA

    19/04/2024 - 08:06

    Les Amérindiens ont résisté énergiquement à l'invasion qui leur était imposée. Lire la suite

  • Matinik à mourir de rire

    Véyative, jugez par vous-même...

    Frédéric C.

    18/04/2024 - 16:39

    ...voici le lien vers la déclaration sur Facebook de Péyi-a concernant le décès de Maryse Condé : Lire la suite

  • Démographie : le monde arabophone dépasse le monde hispanophone

    LES AMERINDIENS "DE SOUCHE"

    Albè

    18/04/2024 - 13:29

    ...ont été remplacés par des Européens, puis des Africains qu'ils avaient réduits en esclavage, m Lire la suite

  • Démographie : le monde arabophone dépasse le monde hispanophone

    J'adore la démographie.

    MAMDIARRA DIAWARA

    17/04/2024 - 23:10

    C'est une discipline trop marginalisée qui mérite néanmoins qu'on s'y interesse de près surtout a Lire la suite