Woch-la

Jid

Rubrique

Manmay, mwen kréyol, man ké palé zot di an pratik bililik éti anlo moun fè sik sirtou pou jenn manmay. Pratik séléra tala, fè ki jik jòdi nou ka méfié nou, kon chat pè dlo fret, di kisiswa frè-nou, sè-nou, fanmiy-nou ek zanmi nou.

Pas sé sa ki té ka fet. Lang Fransé-a té té telman fò, lè i wè sé moun an té simié nou pasé’y, i manigansé an jes an bèn, mé plen méchansté ek ipokrizi.  I fè direktiman kon chien-an éti pa té sa pran chat-la ki té rivé monté dan an piébwa. I di man ké pran’w, menm asou lodè lè ou ka fè lié’w. Kidonk sé bien pou sa chat ka kouvè fonksion’y.

Mé tousa pou man di zot, lang Fransé, ki ni yo fò, anboché yonndé rapòtè, sousèkè, pou véyé lè anpami nou, nou té ka noz sèvi zépon natirel-la. Pas lé zotorité té défann nou sèvi’y, sirtou lè nou té lékol. Mé ousédi, sé lè ou défann an moun fè an bagay, i ka chaché fè’y ankò plis. Sé épi zépon natirel-la, nou té ka santi nou sé nou menm. Sé pou sa dépi nou té lwen, sa té ka opozé nou palé ek sèvi lang nou. Nou pa té ka abizé mé nou té ka anmizé kò-nou épi bel lang-tala.

Epi lé jouda, larmé sousèkè, létjip rapòtè té koumansé pòté mannev.

Lè yo té anpami nou ek yo té tann son zépon natirel-la ka woulé nawflaw ek gra épi épé, yo té ka ba nou an ti-kado. Mé sé té an kado prézonnen : woch-la !

Woch-tala sa nou té ka fè épi’y ?

Sé pa épi an sel, nou té pé bati an kay !

Sa vré, nou té pé sèvi’y pou tjwiyi an bel mango oben féré an chien méchan. Nou té bien mélé épi’y pas, si alafen simenn lan, nou té ni’y an lanmen-nou toujou, yo té ka pasé nou an katpitjé.

Ni adan nou ki té soufran ek sirtou té ni konsians vié jé-a té ka alé la-a. Nou té ka rapòté’y ba jérè-a. E kom lapey, sa nou té ka trapé ek risivrè, sé an ben bwa.

Ni adan ki té manfoupamal, pas yo té ja mouyé yo pa té pè pisé.

Mé ni anlo éti té kapon, akondi pawol-la « kapon viv lontan », épi kou pa soup. Yo té ka véyé vitman anlot anpami nou éti té sèvi zépon natirel-la. Yo té ka dénonsé’y, palé mal di’y, rapòté bétiz anlè’y, anfen pou tout an fini, yo té ka débarasé kò-yo di woch lou tala. Yo té ka ba anlot moun yo té tann bri bel lang kréyol-la, sòti an bouch-li.

Mi konsa poveb-la dwé rivé asou latè ek yo di « konplo neg sé konplo chien ».

Mi konsa tou, an brital malkadi tonbé anlè nou. Nou pa ka fè pèsonn konfians, menm kò nou, nou pa ka fié’y. Nou tout sav, dépi ou pa ni konfians an kò’w, pas sé lespri kò ki met kò, menm lonbraj-ou pé fè’w pè ek pété kouri alakous.

Eben woch-tala, nou pé di nou pran an kout woch an mitan tet, an lespri, anlè tout kò-nou. Fok nou sispann sa, kaskod épi sa, fini épi sa pou nou gadé kò-nou, gadé zépon natirel-la, ek pa wont sèvi’y pou palé.

Yo fè nou kwè sé té bagay vié-neg soubawou bwa mitan, éti pa té pé permet nou « évolié », swadizan……. Mé fok nou pa kwè yékrik-tala. Tout lang sé lang. Pa ni gran-lang épi ti-lang menmsi ni lang ki vié pasé dot.

Manmay, zafè woch-tala dékalé nou akondi woch drog jòdijou. Annou sispann dénonsé sa ka sèvi zépon natirel-la. Dot kriyé pratik bililik tala, « délasion » ében sa ja fè nou asé mal konsa.

Jòdijou annou viré sèvi lang kréyol nou. Pas sèpan pa ka maché san kok-li. Kok pé pa goumen san zépon’y, menmsi ni zépon artifisiel. Kidonk an moun pé pa viv san lang-li. E lè ou ni chans sèvi dé, fok pa yo opozé’y palé’y.

Jòdi lè yo ba nou an woch, annou pa ba anlot-li, mé annou gadé’y pou bati prop kay-nou, adan anlot sosiété solidarité épi lanmou

 

Jid

Connexion utilisateur

Dans la même rubrique

Commentaires récents

  • Une Tunisienne à la tête d’Orly : l’ascension d’Imène Souid à Paris

    LOOOL !

    Albè

    02/04/2026 - 07:08

    Donc le type est esclave et c'est à lui que l'on confie le soin de lancer l'appel de la toute nou Lire la suite

  • Une Tunisienne à la tête d’Orly : l’ascension d’Imène Souid à Paris

    Allah Akbar ? (Dieu est il si "grand" que ça ?)

    yug

    01/04/2026 - 22:25

    Le fait pour un ancien esclave ....noir évidemment (Hi Hi Hi Hi ) d'avoir été le premier muezzin Lire la suite

  • Trois-Ilets : shatta-politics blé-blan-wouj

    EST-CE CELA UN...

    Albè

    30/03/2026 - 17:30

    ...renouvellement politique en Martinique ? Je suis sidéré. Lire la suite

  • Sé li ki té ka mennen avion-an ki dépotjolé 185 manmay-lékol atè Téhéran

    Crime de guerre sanctionné.

    yug

    30/03/2026 - 15:48

    Je ne sais pas si c'est grâce à Allah ,mais c'est bien fait pour sa sale gueule.

    Lire la suite
  • Municipales 2026 en l'île aux fleurs fanées : les mots qu'on n'a pas entendus

    24%...

    Albè

    29/03/2026 - 15:16

    Le bâti (maisons, immeubles, routes etc...) ne couvre que 24% du territoire martiniquais. Lire la suite

  • Municipales 2026 en l'île aux fleurs fanées : les mots qu'on n'a pas entendus

    Superbe article !! Bande d'ordures ,va !!!!!....

    yug

    29/03/2026 - 13:41

    Superbe article ,notamment EN CE QUI CONCERNE LES PLU ET LES TERRES AGRICOLES .Ceci constitue e Lire la suite

  • Maires issus de l'immigration : la fin du « blocage », selon un démographe

    AUTOUR DU POT

    Albè

    29/03/2026 - 06:35

    Vous tournez autour du pot comme une bourrique ivre parce que vous êtes coincé. Lire la suite

  • Maires issus de l'immigration : la fin du « blocage », selon un démographe

    De qui parlez-vous ?

    yug

    28/03/2026 - 22:21

    ...quand vous dites :"En effet, on a vu ce qu'ils ont fait des Juifs à Auschwitz et Dachau." ? Lire la suite

  • Maires issus de l'immigration : la fin du « blocage », selon un démographe

    "R"

    Albè

    28/03/2026 - 20:22

    Bakayoko ne roule pas les "R" comme les Africains, espèce de conard que t'es ! Lire la suite

  • Maires issus de l'immigration : la fin du « blocage », selon un démographe

    C'est quoi " l'accent d'un Blanc " ?

    yug

    28/03/2026 - 19:47

    Ce n'est pas parce que CNews compare un type qui parle sans accent à un singe que ça signifie qu' Lire la suite