Sé vré ki anchay moun ka fè mas ek dédjizman kannaval yo épi rad-kabann (vêtements usagés).
Sa vré, mé...! Mé sé té an tan lontan, lè kannaval Matinik té kannaval, lè i pòkò té mofwazé (se métamorphoser) an bakannal. Atjelman, dépi pasé an ventèn lanné, moun ka mété anlo lajan déwò pou manifestasion-tala : yo ka genyen (acheter) bel rad ganmé ki ba kò-yo ki ba timanmay-yo. Yo kay adan swaré éti titjé-a pli wo délè ki 100 éwo, san konté boutey chanpay yo ka bwè (ofet Matinik sé déziem réjion la Fwans la bwè plis chanpay apré la Gwadloup). Yo ka rifè motè vié loto pou yo pé woulé ek yo ka ripenn yo épi koulè oben pòtré komik, bagay yo ka kriyé "bradjak". Sa tou (aussi) ka kouté bon enpé lanmoné.
Kidonk, nou andwa mandé kò-nou ola yo trapé lanmonné-tala aloski dépi pasé kat mwa yo ka vréyé pié ek vréyé vokal nan lari pou di ki "lavi-a two chè". Es sa lé di ki lè lépok kannaval rivé, disparet ka anni pwan lavi chè ? Oben es yo té ka pijé (se priver) kò-yo pannan mwa épi mwa pou lè kannaval rivé yo pé genyen bel kostim ? Nè (peut-être) ni an lot lesplik (explication) : kannaval sé sel monyen yo ni pou bliyé lanmizè-a ka ba yo fè tout lasent jounen. Sof ki, adan sé vidé-a, nou pa ka wè sitelman moun ki ni fidji prin sisé, ki megzoklet kon kritjet. Okontrè, nou ka wè anlo madanm ki gra épi épé ek ki pa pè mété tété-yo ek katjé-yo (cuisse) déwò.
An tout manniè, kon nou pa ni espikolog ni sosiolog, nou pé pa pòté pies kalté finaldikont (conclusion) asou zafè kannaval-tala, tala nou ka wè a sé jou-tala. Kifè, sé anni yonndé keksion nou pé pozé kò-nou.
L'Occident n'a AUCUNE leçon à donner à l'islam. Lire la suite
Nous savons que le terme d' islamophobie signifie étymologiquement peur ou bien hostilité à l’isl Lire la suite
... mais ne peut-on pas trouver des "approchants"? "Kouyonnad" Bagay komik. Lire la suite
Les Antillais n'ont même pas d'humour au 1er degré, allez voir au 2è ! Lire la suite
...à un article rédigé en style "humour 2è degré"? Lire la suite