Socrate 6 : Ouidah, bik a lèsklavaj avè bénédisyon a tout Bondyé

Hector Poullet

Nou té konnèt non a dotwa gran vil pòw-bòdlanmè Léwòp i fè richès a-yo èvè konmès achté, vann é livré moun, kontèl an Fwans  : Bòwdo, Nant, Sen-Nazè. Nou pa té sav déserten vil Lafrik kon Ouidah té, yo osi, dévlopé kò a-yo, pwan lavòl gras a konmès-lasa.

Kat nasyon Léwòp pwan pozisyonnman a-yo adan Ouidah an konmansman 16 èm syèk-la, é yo suiv menm modèl dévlòpman-la, on modèl yo kriyé 3M : Misyonnè, Machann, Militè.

Misyonnè : yonn, ou ka voyé bon dotwa labé, pastè, masè, monpè, pou yo pwan tèt a moun, woté-yo an maji, é pwonmèt-yo paradi vré Bondyé lè yo ké mò.

Machann : ou ka pwofité pannan ou la, ou ka voyé machann bokanté branbrann yo pòté-vini kont machandiz ou konnèt yo kay rivé wouvann èvè on bèl bénéfis.

Militè : ou ka konstwui on batiman-solid yo ka kriyé on fòw, pou mété machandiz-la alabri, èvè ou ka mandé lawmé vini, bon-enpé sòlda-awmé, fizi, kannon pou yo pwotéjé é défann entéré a-w.

 

Ouidah té ni 4 fòw konsa pannan konmès a lèsklavaj  : pòw pòtigé, pòw holanndé, pòw fwansé, épi fò danwa.

Jòdi-la ka rété yonn : sé Fwansé-la razé ta yo an 1960 lè péyi Dahomé trapé lendépandans a-y.

Sé Potigé-la mété difé adan ta-yo la lè an 1961 gouvèlman péyi-la mandé-yo ay fè zafè konmès a-yo akaz a-yo.

Lè Péyi Dahomé vini pwan non, Benen, gouvèlman-la rivé sové déserten batiman i pa té fini brilé, ola yo fè on mizé.

Kijan sa té ka pasé :sé èsklav-la té fèmé adan sé fò-la, yo té soti dépi Abomey, yo té ka atann bato-la rivé pou chayé-yo alé. Lè lè-la té rivé pou sa fèt, yo té ni apwochan 4km pou rivé asi anbakadè-la, sé sa yo kriyé granchimen-lèsklav, é an bout a chimen-lasa té ni pyébwa-loubliyans pou té fè lantou a-y, sèt fwa pou sé madanm-la, nèf fwa pou sé nonm-la avan yo pasé adan on dènyé koté yo kriyé « porte du non retour », aprésa yo té ka baké-yo tou chenné yonn-yonn asi on kannòt té ka menné-yo asi bato-négriyé-la té ka atann andèwò. Dépwafwa, ladézèzpérans té pli fò, on prizonnyé té ka rivé jété kò a-y an dlo, i té ka chayé sé lézòt-la i té maré èvè-y ofon-dlo, yotout té ka néyé.

Dépi kèk tan, gouvèlman Bénen désidé wounèfté granchimen-lèsklav é « Porte du non retour » pou fè on « parcours touristique » pou dyaspora afro-désandan ! Tout konmès sé konmès, lajan pa ni koulè. Si sa pé rédé pèp-la viv tibwen plibyen, sa pa pli mal.

Media / Document
Image

Connexion utilisateur

Dans la même rubrique

Commentaires récents

  • L’Enseignement martiniquais aux enseignants martiniquais ?

    POUR UNE SUPPRESSION RAPIDE DES 40%

    MAMDIARRA DIAWARA

    27/03/2024 - 19:00

    La suppression des 40% des enseignants non-martiniquais et martiniquais puis de tous les autres Lire la suite

  • Ces enfants qui ne sont pas morts sous les bombes...

    SANS VOIX

    Albè

    22/03/2024 - 08:15

    On ne peut rester que sans voix devant pareille vidéo. Lire la suite

  • L'incroyable Royaume-Uni ou le retour de bâton de l'Empire

    20 ANS

    Albè

    21/03/2024 - 08:33

    Cela fait plus de 20 ans que l'expression de "retour du bâton colonial" est utilisé par les analy Lire la suite

  • L'incroyable Royaume-Uni ou le retour de bâton de l'Empire

    Retour de bâton ?VOUS êTES SûR ?

    MAMDIARRA DIAWARA

    20/03/2024 - 11:25

    Je ne comprends pas l’utilisation de l’expression “retour de bâton” .C’est une tournure théorique Lire la suite

  • 5 bateaux de croisière d'un coup !

    LA VIDEO ACCOMPAGNANT CET ARTICLE

    Albè

    17/03/2024 - 09:42

    Même pour ceux qui ne comprennent pas l'anglais, la vidéo qui se trouve en bas de cet article est Lire la suite