Nou té konnèt non a dotwa gran vil pòw-bòdlanmè Léwòp i fè richès a-yo èvè konmès achté, vann é livré moun, kontèl an Fwans : Bòwdo, Nant, Sen-Nazè. Nou pa té sav déserten vil Lafrik kon Ouidah té, yo osi, dévlopé kò a-yo, pwan lavòl gras a konmès-lasa.
Kat nasyon Léwòp pwan pozisyonnman a-yo adan Ouidah an konmansman 16 èm syèk-la, é yo suiv menm modèl dévlòpman-la, on modèl yo kriyé 3M : Misyonnè, Machann, Militè.
Misyonnè : yonn, ou ka voyé bon dotwa labé, pastè, masè, monpè, pou yo pwan tèt a moun, woté-yo an maji, é pwonmèt-yo paradi vré Bondyé lè yo ké mò.
Machann : ou ka pwofité pannan ou la, ou ka voyé machann bokanté branbrann yo pòté-vini kont machandiz ou konnèt yo kay rivé wouvann èvè on bèl bénéfis.
Militè : ou ka konstwui on batiman-solid yo ka kriyé on fòw, pou mété machandiz-la alabri, èvè ou ka mandé lawmé vini, bon-enpé sòlda-awmé, fizi, kannon pou yo pwotéjé é défann entéré a-w.
Ouidah té ni 4 fòw konsa pannan konmès a lèsklavaj : pòw pòtigé, pòw holanndé, pòw fwansé, épi fò danwa.
Jòdi-la ka rété yonn : sé Fwansé-la razé ta yo an 1960 lè péyi Dahomé trapé lendépandans a-y.
Sé Potigé-la mété difé adan ta-yo la lè an 1961 gouvèlman péyi-la mandé-yo ay fè zafè konmès a-yo akaz a-yo.
Lè Péyi Dahomé vini pwan non, Benen, gouvèlman-la rivé sové déserten batiman i pa té fini brilé, ola yo fè on mizé.
Kijan sa té ka pasé :sé èsklav-la té fèmé adan sé fò-la, yo té soti dépi Abomey, yo té ka atann bato-la rivé pou chayé-yo alé. Lè lè-la té rivé pou sa fèt, yo té ni apwochan 4km pou rivé asi anbakadè-la, sé sa yo kriyé granchimen-lèsklav, é an bout a chimen-lasa té ni pyébwa-loubliyans pou té fè lantou a-y, sèt fwa pou sé madanm-la, nèf fwa pou sé nonm-la avan yo pasé adan on dènyé koté yo kriyé « porte du non retour », aprésa yo té ka baké-yo tou chenné yonn-yonn asi on kannòt té ka menné-yo asi bato-négriyé-la té ka atann andèwò. Dépwafwa, ladézèzpérans té pli fò, on prizonnyé té ka rivé jété kò a-y an dlo, i té ka chayé sé lézòt-la i té maré èvè-y ofon-dlo, yotout té ka néyé.
Dépi kèk tan, gouvèlman Bénen désidé wounèfté granchimen-lèsklav é « Porte du non retour » pou fè on « parcours touristique » pou dyaspora afro-désandan ! Tout konmès sé konmès, lajan pa ni koulè. Si sa pé rédé pèp-la viv tibwen plibyen, sa pa pli mal.
La suppression des 40% des enseignants non-martiniquais et martiniquais puis de tous les autres Lire la suite
On ne peut rester que sans voix devant pareille vidéo. Lire la suite
Cela fait plus de 20 ans que l'expression de "retour du bâton colonial" est utilisé par les analy Lire la suite
Je ne comprends pas l’utilisation de l’expression “retour de bâton” .C’est une tournure théorique Lire la suite
Même pour ceux qui ne comprennent pas l'anglais, la vidéo qui se trouve en bas de cet article est Lire la suite