Lè nou ka matjé 'koumansé", nou janti kité janti ka alé épi yo.
Davwè (parce que) sa ka fè etsétéra lanné ki pa ni an trimes ki pasé sanki dé oben twa mota pa fann djel-yo asou lawout ek, pli souvan ki rarman, ped lavi-yo. Ek sé mota-tala sé pa moun 50, 60 oben 70 lanné, mé jenn tibray 20 oben 30 lanné ! Adan an péyi kontel Matinik ki ka viéyi san-manman, an péyi éti 4.000 jenn moun blijé foukan chak lanné ki an Fwans ki adan dot péyi pou sa érisi touvé an travay. San menm palé di sa ki aksidan ka brété (handicaper) pou larestan lekzistans-yo apré yo fè dé oben twa lanné adan Lopital komin Karbé a.
Nou ka chonjé té ni an fanm politik ki té ka sipòté kouyontiz sé mota-a épi zafè kabré moto-yo a (sa yo ka kriyé adan langaj-yo : "mété la bête en I"). Pa ni pèsonn ki pé prétann i poko janmen wè yonn ka fè sa asou lawout, nan bonmitan sirkilasion-an, délè san menm i ni an kas nan tet-li. Es ni yon sel politisien, sendikalis, grangrek, artis, reskonsab rèlijié kisasayésa (etc...) ki za kondanen konpowtasion-tala piblikman. Pa yonn ! Sé konsidiré tout moun bien sanfoutépamal konsékans sa pé ni asou sosiété-nou an.
Lanné 2025, nou anni (seulement) adan mwa févriyé a ek za ni 3 mota ki monté nan Galilé (décéder) ek ni yonn ki tjwé an jenn enfimiez La-Ména davwè i bité anlè'y lè ti manzel-la té ka janbé an lawout. Sa vré ki manblo (policier) ka fè débriya pou sa mété an milié adan sa, men, jik atjelman, nou poko wè pies rézilta ki sérié.
Jik ki tan dépotjolaj-moun (hécatombe) tala ké kontinié ?
Si ces "milliers de Subsahariens" fuient leurs pays c'est dû à la féroce exploitation coloniale f Lire la suite
Super .On souhaite un long séjour à cet homme chanceux qui a trouvé dans ce pays des gens aimants Lire la suite
An zonbi kolonialis oben ki sa ?
Lire la suiteMarion pli malin ki sa.
I ka fè wòl pa ka konprann "décolonisation".
Lire la suite
Mais les Caldoches doivent accepter d'être un PEUPLE SECOND ou alors récemment arrivé et donc ne Lire la suite